Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 10/2020

Procesný postup súdov nižších inštancií, ktorým odmietli vykonať žalovanou navrhovaný dôkaz – vypracovanie znaleckého posudku za účelom prešetrenia účtovníctva spoločnosti žalobkyne v rozhodnom období, z ktorého by bolo zrejmé, že suma 16 900,- eur bola v tomto období na účte spoločnosti žalobkyne, resp. ju mala k dispozícii a že bola vyplatená žalovanej a či sa predmetný byt viedol v majetku, resp. v účtovníctve žalobkyne, mohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska tvrdení dovolateľky. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie...

Najvyšší súd Slovenskej republiky 8 Cdo 119/2017

Žalobkyni vznikol preto z takéhoto vzťahu nárok na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu teda napadnutý rozsudok spočíva na správnom právnom posúdení odvolacieho súdu chrániac práva spotrebiteľa v otázke aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na premlčanie žalobkyňou uplatneného práva. (viac…)

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 87/2017

V preskúmavanom prípade nemá dovolací súd dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Zároveň je však potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Povaha tejto právnej veci ako spotrebiteľskej sa nemohla zmeniť v dôsledku postúpenia pohľadávky. Súdna prax považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Účastníkmi týchto vzťahov sú obchodník (poskytujúci úver v rámci svojho predmetu činnosti) a spotrebiteľ (ktorý prijíma úver na svoju osobnú spotrebu); ide tu...