Krajský súd v Žiline 11Co/117/2017

V zmysle ust. § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Citované ustanovenie obsahuje sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Citované ustanovenie predstavuje lex specialis k všeobecnej úprave úverovej zmluvy v § 502 a nasl. Obchodného zákonníka. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu daného ustanovenia, podľa názoru odvolacieho súdu aplikácia tohto ustanovenia zo strany prvostupňového súdu je správna. Účelom tohto ustanovenia je zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti, a to pre porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Citované ustanovenie ako lex specialis vylučuje použitie ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje veriteľovi predčasne zosplatniť úver a požadovať, aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu aj s úrokmi, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. To znamená, že aj v prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho omeškaní zostáva zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach.

Zdroj

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 5. 2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ing. Jánom Halaganom, advokátom, so sídlom L. XXX/XX, Y., o zaplatenie 8.475,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/95/2016-76 zo dňa 6. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu nedotýka.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.599,64 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.374,78 eur od 14.05.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.05.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.06.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.07.2016 do zaplatenia s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.08.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.09.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.10.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu vo zvyšku zamietol. Žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 28 %.

2. Súd zistil, že dňa 01.12.2014 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úveru označenú ako Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 9.900,- eur pri úrokovej sadzbe 11,85 % a RPMN 12,6 % pri priemernej RPMN 11,25 %, ktorý sa zaviazala zaplatiť žalovaná v 84 splátkach po 174,98 eur s účelovým určením podľa prílohy pri dohodnutých službách poplatok za službu Zmena výšky a počtu splátok za poplatok 1,49 eur a Odložené splátky za poplatok 1,49 eur zahrnuté do výšky splátky. Celková suma, ktorú mal zaplatiť dlžník, bola vo výške 14.698,32 eur. K zmluve bol zároveň poskytnutý aj revolvingový úver na platobnú kartu vo výške 500,- eur pri úrokovej miere 26,28 % p. a. Úver bol určený na úhradu záväzkov veriteľa Home Credit Slovakia a. s. podľa úverovej zmluvy č. 4005118881 uzatvorenej dňa 29.05.2014 vo výške 2.821,- eur so stavom k 26.11.2014, veriteľa Provident finance s. r. o. na základe úverovej zmluvy č. 571388718 z 21.05.2014 so stavom istiny k 26.11.2014 vo výške 4.166,- eur, Profi Credit Slovakia s. r. o. vo výške úveru 1.480,- eur k stavu 26.11.2014, Profi Credit Slovakia s. r. o. so stavom 771,- eur k 26.11.2014, Profi Credit Slovakia s. r. o. na základe úverovej zmluvy č. 8500049637 so stavom k 26.11.2014 vo výške 658,- eur. Súd z obsahu celého spisu a predložených listinných dôkazov nezistil, že by veriteľ vykonal šetrenie k schopnosti dlžníka splácať úver, hoci sa jednalo o úver vo výške 9.900,- eur so splatnosťou 84 mesiacov, teda 7 rokov pri výške splátky 174,89 eur, ktorým boli uhrádzané doposiaľ dlžníkovi poskytnuté úvery vo výške 9.896,- eur. Šetrenie bolo len oboznámením výšky príjmu dlžníka, ktorý veriteľ došetril, ale bez relevantného šetrenia ostatných skutočností, teda príjmov partnera, nákladov na domácnosť, ostatných nevyhnutných výdavkov a pod. Naviac aj pri takejto situácii bol poskytnutý dlžníkovi zároveň aj revolvingový úver, ktorým došlo k ďalšiemu súčasnému úverovému zaťaženiu. Súd nerozporuje skutočnosť, že práve poskytnutý úver mohol znamenať aj nižšie zaťaženie oproti predchádzajúcemu zaťaženiu, avšak postráda posúdenie schopnosti splácať úver najmä vzhľadom na zvolenú výšku splátky a dĺžku doby poskytnutia úveru. Súd nezistil ani len predzmluvné poučenia prostredníctvom európskeho formulára. Aj keď nie je preukázané akékoľvek znevýhodnenie dlžníka, zneužitie jeho stavu či iné, nepreukázanie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s povinnosťou brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru má za následok skutočnosť, že veriteľ nemá právo podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Keďže žalovaný nepreukázal splnenie vyššie uvedenej povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., súd zaviazal žalovanú len za zaplatenie splátok úveru, ktoré bola povinná zaplatiť do dňa vyhlásenia rozsudku a neboli zaplatené úhradami vo výške 1.424,90 eur, teda ostávajúcich 2.599,64 eur ako rozdiel medzi sumou 4.024,54 eur (23 splátok) a úhradou 1.424,90 eur a nárok vo zvyšku zamietol. Nakoľko dlžník bol v omeškaní s plnením peňažných záväzkov, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.374,78 eur od 14.05.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.05.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.06.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.07.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.08.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.09.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.10.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.11.2016 do zaplatenia. Súd pritom vychádzal zo skutočností uvedených v žalobe keď žalobca si uplatňoval úrok z omeškania od 14.05.2016, pričom zároveň uplatnený vyčíslený úrok z omeškania vo výške 98,50 eur vôbec nešpecifikoval, teda súd na tento nárok nemohol prihliadať (§ 132 ods. 2 C. s. p.). Preto nároky uplatnené nad tento rozsahu súd zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 C. s. p. Žalovaná bola prevažne úspešná v rozsahu rozdielu úspechu a neúspechu 28 %, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.

4. Voči výrokom okresného súdu, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a o trovách konania podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. Žalobca nesúhlasí s tým, že ako veriteľ riadne neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. a v dôsledku toho priznal žalobcovi len finančnú čiastku do vyhlásenia rozsudku. Je zrejmé, že každý dodávateľ znáša riziko, pokiaľ sa nesplácajú peniaze poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Ak dodávateľ skúma alebo preveruje schopnosť klienta splácať úver, ide o logický krok zo strany veriteľov. Ako nástroj na posúdenie schopnosti klienta úver v budúcnosti splácať slúži spomínaná bonita klienta. Neexistuje všeobecný vzorec, podľa ktorého sa bonita dá vypočítať. Každý dodávateľ má vytvorený vlastný hodnotiaci systém. Žalobca si preveruje bonitu každého klienta s odbornou starostlivosťou, a to takým spôsobom, že neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v evidencii obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, ďalej osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti, osobám pracujúcim na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ako ani klientom s trvalým zdrojom príjmu, pokiaľ je tento príjem nižší 201,- eur, ani klientom evidovaných v databáze SOLUS – neplatiči. Žalovaná poskytla všetky potrebné údaje pri spisovaní úverovej zmluvy a svojím podpisom potvrdila ich správnosť a pravdivosť. Každá úverová zmluva je pri uzatváraní hodnotená individuálne. Pri posudzovaní bonity klienta sa berie do úvahy aj čistý príjem partnera žalovanej, kde je uvedené, že jeho mesačný príjem je vo výške 900,- eur, preto mal žalobca za to, že žalovaná bude schopná splácať predmetný úver za dohodnutých podmienok. Žalobca má za to, že skúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ by odvolací súd bol iného názoru a stotožnil sa so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, treba zohľadniť ďalšie skutočnosti, na základe ktorých je žalobca názoru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú len na úhradu sumy vo výške 2.599,64 eur. Prečo sa súd prvej inštancie rozhodol týmto spôsobom stanoviť výšku sumy, je pre žalobcu nepochopiteľné, pretože nie je žiadnym spôsobom uvedené, pod aké zákonné ustanovenie svoje rozhodnutie súd v predmetnej veci subsumoval. Pokiaľ vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 40/1964 Zb., vychádzajúc z textu predmetného rozsudku, nakoľko sa na ne v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odvoláva, žiadne zákonné ustanovenie nedovoľuje súdu stanoviť výšku ku dňu vyhlásenia rozsudku, ak má súd za to, že veriteľ neskúmal bonitu klienta s odbornou starostlivosťou. Poukazuje na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca je názoru, že ak súd mal za to, že žalobca neskúmal bonitu klienta s odbornou starostlivosťou, mal podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. postupovať v zmysle predmetného ustanovenia. Súd prvej inštancie nerešpektoval zákonné ustanovenia a žalobcovi nepriznal ani len istinu, ktorú si v žalobe uplatňoval. Je preto názoru, že rozhodnutie je nezákonné a ústavne neudržateľné. Žiada, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že prizná žalovanú istinu v zamietnutej časti a zároveň prizná aj náhradu trov konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že považuje rozsudok za vecne správny. Okresný súd zistil úplne skutkový stav veci, vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a správne právne posúdil vec. Je nesporné, že medzi účastníkmi uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a zároveň spotrebiteľským úverom. Úver bol žalovanej poskytnutý na splatenie predchádzajúcich úverov. Žalovaná požiadala o poskytnutie úveru z dôvodu, že zo svojho príjmu, ktorý bol na hranici minimálnej mzdy, nemohla splácať úvery v spoločnostiach Home Credit Slovakia vo výške 2.821,- eur, Provident Financial vo výške 4.160,- eur a Profi Credit Slovakia vo výške 2.909,- eur. Ako to vyplýva z uzatvorenej zmluvy, čistý mesačný príjem žalovanej je vo výške 320,- eur. Tento príjem je na úrovni minimálnej mzdy. Mesačná splátka žalovanej predstavuje 174,98 eur, a teda na živobytie žalovanej zostáva 145,- eur mesačne, v prípade ak by uvedenú splátku zaplatila. Žalobca teda mohol predpokladať, že úver nebude splácať riadne a včas. Poukazuje na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Má za to, že žalobkyňa nedostatočne preverila schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Žalobkyni bola známa skutočnosť, že sa môže stať, že žalovaná zo svojho čistého mesačného príjmu 320,- eur sa môže dostať do omeškania s platením jednotlivých splátok. Je nesporné, že žalovaná podľa svojich možností uhradila sumu 1.424,90 eur. Avšak vzhľadom na jej príjem už ďalej splátky riadne a včas splácať nemohla. Aj napriek tomu, že žalobca mal vedomosť o príjme žalovanej vo výške minimálnej mzdy, vyzval žalovanú listom zo dňa 04.02.2016 k splateniu celého úveru. Veriteľ je povinný skúmať s odbornou starostlivosťou príjem spotrebiteľa, a teda aj schopnosť splácať úver. Žalovaná v úverovej zmluve uviedla, že príjem jej manžela je vo výške 900,- eur. Na pojednávaní dňa 06.12.2016 však žalovaná uviedla, že manžel jej nedával žiadne peniaze, o úveroch nevedel a výšku jeho príjmu si vymyslela, zdokladovala iba svoj príjem, nič iné žalobca od nej nežiadal. Postup žalobcu pri zisťovaní schopnosti žalovanej splácať úver bez toho, aby preveril tvrdenia žalovanej aj na základe iných listinných dôkazov, je v rozpore s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. To má v zmysle citovaného ustanovenia ten dôsledok, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ku dňu vyhlásenia rozsudku mala žalovaná povinnosť v zmysle splátkového kalendára, ktorý je súčasťou úverovej zmluvy zaplatiť žalobkyni 2.599,64 eur, nakoľko bolo v konaní preukázané, že 1.424,90 eur už zaplatila. Stotožňuje sa preto s rozsudkom súdu prvej inštancie.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. 8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny, okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, poukazujúc na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

9. Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje za dôvodné.

10. Žalobca nesúhlasí so záverom okresného súdu, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keď ako veriteľ riadne neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z. z.

11. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v zmysle citovaného ustanovenia žalobca ako veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nekonal s odbornou starostlivosťou. Účelom citovaného ustanovenia je, aby veriteľ, vynaložiac aktívne úsilie, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných vlastnou činnosťou, napr. z bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov (účelom citovaného ustanovenia je tak ochrániť spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy a vyrovnať tak faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom). Hoci ust. § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ukladá spotrebiteľovi povinnosť poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nezbavuje to veriteľa povinnosti aktívne pristupovať k povinnosti uloženej v § 7 ods. 1 citovaného zákona.

13. Vychádzajúc z okolností, za ktorých bol poskytnutý žalobkyni úver, odvolací súd konštatuje, že veriteľ nevyhodnotil dostatočne s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver. Ako to vyplýva z výpovede žalovanej a tento účel je vyjadrený aj v úverovej zmluve, účelom úveru bola úhrada skorších úverových záväzkov žalovanej. Podľa tvrdenia žalovanej išlo o záväzky voči samotnému žalobcovi vo výške 2.821,- eur, spoločnosti Provident Financial vo výške 4.160,- eur a spoločnosti Profi Credit Slovakia vo výške 2.909,- eur. Už v čase uzavretia úverovej zmluvy bolo teda zrejmé, že žalovaná nie je schopná splácať svoje predchádzajúce záväzky. Žalobca poznal príjem žalovanej, ktorý bol v čase poskytnutia úveru vo výške 320,- eur mesačne. Pri takejto výške príjmu, vychádzajúc z mesačnej splátky 174,98 eur, berúc do úvahy nevyhnutné životné potreby žalovanej, nie je splnený predpoklad schopnosti splácať poskytnutý úver.

14. Pokiaľ žalobca poukazuje na príjem partnera žalovanej, ktorý bez jeho preverenia žalobcom žalovaná uviedla vo výške 900,- eur, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že partner žalovanej nebol účastníkom úverovej zmluvy a nevznikla mu povinnosť úver splácať. Informáciu o príjme partnera navrhovateľky si žalobca nijakým spôsobom (napr. vyžiadaním si potvrdenia o jeho príjme od žalovanej) neoveril. V súčasnom štádiu konania žalovaná tvrdí, že tento príjem si vymyslela a jej manžel jej finančne neprispieva.

15. Vychádzajúc potom z výšky poskytnutého úveru, mesačnej splátky, ako aj doby splácania úveru, úverové zaťaženie prevyšuje možnosti žalovanej splácať úver dohodnutou splátkou 174,98 eur po dobu 84 mesiacov. Odvolací súd konštatuje, že žalobca ako veriteľ, poskytovateľ úveru, nekonal s odbornou starostlivosťou a poskytol žalovanej úver, ktorého splácanie nie je v jej možnostiach. Práve účelom citovaného ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je zabrániť v poskytovaní úverov spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane, ktorých finančné možnosti neumožňujú splácanie úveru.

16. V zmysle ust. § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

17. Citované ustanovenie obsahuje sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

18. Citované ustanovenie predstavuje lex specialis k všeobecnej úprave úverovej zmluvy v § 502 a nasl. Obchodného zákonníka. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu daného ustanovenia, podľa názoru odvolacieho súdu aplikácia tohto ustanovenia zo strany prvostupňového súdu je správna. Účelom tohto ustanovenia je zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti, a to pre porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Citované ustanovenie ako lex specialis vylučuje použitie ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje veriteľovi predčasne zosplatniť úver a požadovať, aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu aj s úrokmi, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. To znamená, že aj v prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho omeškaní zostáva zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach.

19. V zmysle ust. § 217 ods. 1 C. s. p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

20. Správne potom postupoval okresný súd, keď priznal žalobcovi ako veriteľovi nárok len v časti nezaplatených splátok, ktorých splatnosť nastala do dňa vyhlásenia rozsudku. Splatnosť ostatného dlhu nenastala, žalobca ako veriteľ nemá právo žiadať od žalovanej ako dlžníčky zaplatenie celého úveru. Žalovanej ostalo zachované právo splácať úver v úverovej zmluve v dohodnutých splátkach.

21. Pokiaľ potom okresný súd v časti nároku, ktorého splatnosť nenastala ku dňu vyhlásenia rozsudku, žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne a odvolací súd jeho rozsudok potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť (vychádzajúc zo zásady úspechu účastníka v konaní).

22. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. Úspešnou účastníčkou odvolacieho konania bola žalovaná, ktorá má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)