Krajský súd v Prešove 6Co/53/2016

Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je zakomponovaná do zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

Zdroj

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: K. Z., nar. 6. 1. XXXX, bytom M. G. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpená JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 61 proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 93, v konaní o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/75/2015-38 zo dňa 26.10.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:

„Súd u r č u j e , že Zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX/XXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20. 12. 2012 je bezúročná a bez poplatkov, dohoda o zrážkach zo mzdy  j e  n e p l a t n á .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 288,67 EUR a zaplatiť ich do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Ernestovi Vokálovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 61.

2. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 99,50 EUR a zaplatiť ho na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52, § 53 ods. 1, § 53 ods. 2, 5, 6, § 551, § 39, § 451 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

4. V odôvodnení uviedol, že účastníci dňa 20. 12. 2012 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX/XXXXXXX za tých podmienok, že bola schválená výška pôžičky 1.900,- EUR, výška mesačnej splátky 59,26 EUR, ročná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 20,9 %, termín konečnej splatnosti 12/2017, celková suma pôžičky 3.555,60 EUR, počet mesačných splátok 60, celkové náklady spotrebiteľa 1.655,60 EUR.

5. Predmetná Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 20. 12. 2012 je spotrebiteľskou zmluvou, a preto podlieha súdnemu prieskumu. Súd pri jej kontrole zistil, že zmluva neobsahuje zákonom vymedzené náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., a to konkrétne podľa f) neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, ktorý by mal byť presne vymedzený a spôsob určenia termínu 12/2017 nie je určitým vymedzením termínu. Tento údaj je dôležitý pre spotrebiteľa, aby presne vedel, kedy mu končí povinnosť splácať splátky, pretože na tento termín konečnej splatnosti sa viažu poplatky, úroky a v konečnom dôsledku aj ďalšie náklady spojené s trvaním Zmluvy o pôžičke.

6. Taktiež nie je splnená náležitosť podľa písm. k) § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého má byť v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. V dojednanej zmluve zo dňa 20. 12. 2012 chýba údaj o termíne splátok, je uvedený len počet mesačných splátok 60. Ďalej súd zistil, že je v nesprávnej výške uvedená úroková sadzba v Zmluve o pôžičke; ide o porušenie povinnosti podľa písm. i) citovaného zákona. Správne mala byť uvedená po prepočte cez internetovú kalkulačku vo výške 13,35 % a nie 32 % ako sa uvádza v zmluve.

7. Nesplnenie týchto náležitostí má za následok, že takýto úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. je bez úrokov a bez poplatkov.

8. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou bodu 7 Zmluvy o úvere a má charakter formulárovej zmluvy. Takúto dohodu považuje za neprijateľnú z dôvodu, že existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a takáto zmluvná podmienka je neprijateľnou, lebo je v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pre hrubú nerovnováhu.

9. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by Dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná. Dôkazné bremeno preukázania, že zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná je na dodávateľovi v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a za individuálne dojednanie zmluvnej podmienky sa nepovažuje zmluvná podmienka, s ktorou sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť až pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť jej obsah v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nepreukázal individuálne dojednanie tejto zmluvnej podmienky.

10. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej Zmluvy o pôžičke, je zakomponovaná priamo v texte pod bodom 7 Vyhlásenie klienta Zmluvy zo dňa 20. 12. 2012, pričom súd poznamenáva, že je súčasťou rozsiahleho textu písaného drobným písmom a zakomponovaná v tomto texte tak, že ľahko unikne pozornosti spotrebiteľa v spleti niekoľkých súhlasov, ktoré obsahuje bod 7 označený „Vyhlásenie klienta“. Už len okolnosť, že text Dohody o zrážkach zo mzdy je nevýrazný, písaný drobným písmom a nachádza sa v 26 riadku textu bodu 7 spôsobuje jej neplatnosť, pretože zo strany žalovaného ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak uvádza zásadnú zmluvnú podmienku takýmto spôsobom, ktorý je ťažko čitateľný a pre spotrebiteľa nejasným spôsobom určenia zmluvnej podmienky v neprehľadnom texte, ktorý ľahko ujde pozornosti. Je všeobecne známe, že texty písané drobným písmom sú pre čitateľa unavujúce a vedú k tomu, že takýto text ľahko prehliadne a nevenuje mu pozornosť. Takýto spôsob zakomponovania zmluvných podmienok v drobnom písme súd považuje za nekorektný, nečestný, v rozpore s dobrými mravmi.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie použil nesprávne ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V jednotlivých splátkach je dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatky. Tieto údaje sa nachádzajú v splátkovom kalendári k zmluve, kde sú následne uvedené aj termíny a výška jednotlivých mesačných splátok. Tým si žalovaný splnil povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na znenie čl. 1 zmluvných podmienok, bod 2, bod 6.1 a bod 6.3 Všeobecných obchodných podmienok. Spotrebiteľský úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala písomnú formu a zároveň neobsahovala náležitosti § 9 ods. 2 písm. a) až k) a y) a § 10 ods. 1. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke nepreukázala. Z pôsobnosti § 80 písm. c) O.s.p. nebolo doposiaľ vyňaté konanie o určenie platnosti spotrebiteľských zmlúv. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardným zabezpečovacím inštitútom občianskeho záväzkového práva dojednaná podľa § 551 OZ, obsahuje všetky podstatné náležitosti. Zákonodarca v OZ v § 53 ods. 7 ako aj v zákone č. 129/2010 Z. z. explicitne uviedol, ktoré formy zabezpečenia záväzkov sú pri spotrebiteľských zmluvách zakázané, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy nebola v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke takýmto inštitútom. Žalovaný ako veriteľ nikdy predmetný zabezpečovací inštitút voči žalobkyni ani iným spotrebiteľom nevyužil. Termín konečnej splatnosti úveru vyplýva z bodu 6.1, 6.2, 6.4 článku 6 Podmienky splácania IX. Všeobecných obchodných podmienok. Uvedené údaje sú ďalej špecifikované v splátkovom kalendári. Výška úrokovej sadzby je v zmluve uvedená správne. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu namietala, že odvolacie dôvody žalovaného nie sú pravdivé. Žalobkyňa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Je nepochybné, že zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX. zo dňa 20.12.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

16. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v § 9 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

17. Slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon č. 129/2010 Z. z.) rozširuje z dôvodov ochrany spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi.

18. SD EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová judikoval, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.

19. Tak explicitne presné ustanovenie akým je § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. však cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný (poznámka; v čase rozhodovania odvolacieho súdu bol z dielne MF SR podaný návrh na zmenu ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z.).

20. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

21. Uvedený právny záver SD EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach.

22. “Smernica nemôže sama o sebe zakladať jednotlivcovi povinnosť a ustanovení smernice nie je možné sa voči takejto osobe dovolávať.“ (bod 13 vo veci Marshall C-152/84).

23. „Ako Súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od rozsudku z 26. februára 1986, Marshall (152/84, Zb. s. 723, bod 48), samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno proti nemu odvolávať.“ (bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92).

24. Celkom zásadným prípadom pre vymedzenie horizontálneho priameho účinku smerníc je vec Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, v zmysle ktorého “Z toho vyplýva, že sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.“ (bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01).

25. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom z ust. § 9 ods. 1 písm. k) ZoSÚ vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky, má dodávateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), pričom za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a akú na poplatky.

26. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje niektorú z obligatórnych náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Žalovaný v odvolaní poukazuje na existenciu splátkového kalendára, v ktorom je uvedené aká časť splátky sa zarátava na úhradu istiny a aká na úhradu úroku. K splátkovému kalendáru (č. l. 16 spisu) odvolací sú uvádza, že tento obsahuje rozpis splátok splatných od 20.01.2013 do 20.01.2015 (t. j. 25 splátok) vo výške 59,26 Eur mesačne. Ako posledná je uvedená splátka splatná dňa 19.02.2015 vo výške 1438 Eur. Za stavu, kedy mal byť úver v zmysle zmluvy splatený 60 splátkami vo výške 59,26 Eur, je zrejmé, že splátkový kalendár nekorešponduje s údajmi uvedenými v zmluve. Javí sa, že splátkový kalendár bol vyhotovený po zosplatnení dlhu žalovanej, a teda nebol vyhotovený v čase uzavretia zmluvy. Zmyslom ust. § 9 ods. 2 je však umožniť spotrebiteľovi získať všetky potrebné informácie už v čase vzniku zmluvného vzťahu. Žalovaný nepreukázal kedy sa splátkový kalendár dostal do dispozičnej sféry žalobkyne ako ani to, že žalobkyňa s predmetným splátkovým kalendárom vyjadrila súhlas. Len na okraj odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa splátkového kalendára pri počiatočných splátkach pomer medzi sumou určenou na úhradu istiny a sumou určenou na úhradu úroku je 1:3. Výrazná neproporcionalita medzi časťou splátky, ktorá pripadá na úhradu úroku a časťou pripadajúcom na úhradu istiny vyznieva zjavne v neprospech spotrebiteľa, keďže v počiatkoch zmluvného vzťahu dochádza k znižovaniu istiny len v minimálnom rozsahu.

28. S ohľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ) je potrebné úver posúdiť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ ako bezúročný a bez poplatkov.

29. Nie je však možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie o absencii uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Priamo v zmluve, čl. III je uvedené, že termín konečnej splatnosti je 12/2017. Je teda dostatočne zrejmé, že konečná splatnosť úveru bola zmluvou určená na december 2017.

30. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je zakomponovaná do zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

31. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP).

32. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

33. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

34. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

35. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

36. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

37. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa.

38. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok (úrok, poplatky), čo má za následok jej neprijateľnosť (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka).

39. Ak teda dohodou o zrážkach je hoci len potenciálne možné vymôcť nečestné plnenie, resp. plnenie, na ktoré veriteľ nemá nárok, tak táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

40. Vo vzťahu k námietke nepreukázania naliehavého právneho záujmu odvolací súd uvádza, že zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 4 O.s.p.) priamo vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvného vzťahu. Keďže naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona, tento nie je potrebné zo strany spotrebiteľa osvedčovať.

40. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná.

42. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

43. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem vo vzťahu k určeniu úveru za bezúročný a bez poplatkov, tento je na strane žalobkyne daný potrebou dosiahnutia právnej istoty spotrebiteľa v otázke rozsahu jej dlhu zo zmluvy.

44. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania a výrok o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom bola plne úspešná žalobkyňa, táto si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, zo spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).