Najvyšší súd Slovenskej republiky 4XObdo/21/2017

Zdroj

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: T. O., nar. XX. W. XXXX, prechodne bytom I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS), so sídlom Čajaková 1, 040 01 Košice, IČO: 42 244 552, zast. advokátom JUDr. Jánom Dorkinom, so sídlom Námestie baníkov 17/33, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 532,00 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4C/329/2013, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/878/2014-68 zo 16. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovaný a vedľajší účastník m a j ú n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“) sa žalobca v konaní domáhal plnenia zo zmenky.

2. Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS) písomne oznámil súdu prvej inštancie, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Okresný súd Rožňava ako prvoinštančný súd, doručil oznámenie o vstupe do konania účastníkom konania s tým, aby sa k vstupu vyjadrili, prípadne vzniesli námietky.

3. Žalovaný sa k tomuto procesnému úkonu SPOS nevyjadril, ani nevzniesol námietky.

4. Žalobca vo vyjadrení k predmetnému úkonu SPOS uviedol, že v danom prípade ide o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na ktoré sa vzťahuje vyššie označené nariadenie s tým, že podľa jeho názoru je v takejto veci vedľajšie účastníctvo neprípustné.

5. Okresný súd Rožňava uznesením č. k. 4C/329/2013-46 z 9. januára 2014 vstup SPOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil. V odôvodnení uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je upravené nariadením, pričom to, čo je upravené v nariadení, je upravené v procesnom práve členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Text nariadenia nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka a nariadenie ani nemá ustanovenie upravujúce účasť vedľajšieho účastníka v takomto konaní. Preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania je potrebné aplikovať § 93 ods. 1 až 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Vstup SPOS do konania pripustil, lebo v danom prípade boli splnené všetky podmienky na to, aby tento subjekt mohol v konaní vystupovať ako vedľajší účastník. Námietky žalobcu o neprípustnosti vstupu SPOS ako vedľajšieho účastníka považoval súd prvej inštancie za neopodstatnené a nemajúce podklad v ustanoveniach nariadenia.

6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č. k. 2Co/878/2014-68 zo 16. júla 2015 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Stotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu, že otázku prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné riešiť podľa ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy (t. j. Občianskeho súdneho poriadku), lebo nariadenie nemá v tomto smere osobitnú úpravu. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa domáha plnenia zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k spotrebiteľskej zmluve o úvere a procesný úkon vyjadrujúci vôľu vstúpiť do tohto konania prejavilo SPOS, došlo k vstupu SPOS do konania v súlade s § 93 ods. 1 a 2 O. s. p.. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje osobitný druh sporového konania, ktoré sa vyznačuje predovšetkým tým, že prebieha písomne a za použitia vzorových tlačív. Nejde však o také konanie, v ktorom by bola vylúčená účasť vedľajšieho účastníka.

7. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 23. septembra 2015.

8. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie tvrdiac, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a to tým, že súdy nepostupovali podľa nariadenia, ale podľa Občianskeho súdneho poriadku. V rozpore s nariadením pripustili SPOS do konania ako vedľajšieho účastníka. Skutočnosť, že nariadenie neobsahuje úpravu vedľajšieho účastníctva, nesprávne vyložili tak, že nariadenie nevylučuje uplatnenie tohto inštitútu v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Povolenie vstupu tohto subjektu do prebiehajúceho európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepovedie k očakávanému zjednodušeniu, zrýchleniu a zlacneniu takéhoto konania. Naopak, účasť SPOS v procesnom postavení vedľajšieho účastníka neúmerne predĺži konanie, zvýši jeho časovú náročnosť a spôsobí tiež nárast trov konania. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaný a SPOS sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

11. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C. s. p. (podľa ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval podľa § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.

12. Vo vzťahu k odmietnutiu dovolania žalobcu najvyšší súd na odôvodnenie svojho rozhodnutia v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, pričom v týchto konaniach bola podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania. Ako príklad dovolací súd uvádza rozhodnutia vydané v konaniach vedených na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/103/2015, 3Cdo/15/2015, 3Cdo/119/2015, 3Cdo/133/2015, 3Cdo/134/2015, 3Cdo/154/2015, 5Cdo/305/2015, 7Cdo/8/2015 a 8Cdo/269/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých ten istý žalobca vystupoval v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného a vedľajšieho účastníka rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.